A.Báthory - Bathory

Báthory
príbeh krvavej grófky z Čachtíc
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

A.Báthory
Smutne známa Alžbeta (Erzsébet) Báthoryová bola šľachtičná, ktorá pochádzala z jedného z najvýznamnejších uhorských rodov. Brat jej matky bol Štefan Báthory, poľský kráľ. Jej synovec Gabriel Báthory bol sedmohradské knieža. Narodila sa v dobe keď sa jedávalo rukami, v dobetureckých vojen, povstaní, vypaľovaných dedín, náboženských bojov, mučenia a popráv. Krajom sa potulovalo množstvo sirôt, ktorých rodičia zmizli počas tureckých nájazdov. Poddaní v Uhorsku nemali žiadne práva. Gróf Juraj Thurzo, ešte keď nebol palatínom, dal bez súdu obesiť niekoľko nevinných dedinčanov, pretože sa v ich obci našli veci ulúpené z jeho bytčianskeho zámku. Dedinu podpálil. Neskôr sa zistilo, že lup do dediny priniesli vojaci.
Alžbeta prišla na svet v roku 1560. Mala troch súrodencov - Istvána, Žofiu a Kláru. Vydávala sa ako 15 ročná. Na svadbe bolo údajne 4500 ľudí. Jej manžel František Nádašdy sa narodil v roku 1555. Bol tiež významný šľachtic, radca kráľa, hlavný veliteľ uhorských vojsk – a aj mohutný chlap, surový človek, vojak ktorého sa báli aj Turci. Volali ho Čierny beg. Po boji vraj tancoval s mŕtvolami zabitých Turkov a ich hlavy vyhadzoval vysoko do vzduchu. Pri jednaní s obyvateľmi Čachtíc nebol iný, pretože Čachtičania sa na jeho spôsoby sťažovali u panovníka - samozrejme zbytočne. Nádasdy získal Čachtice v roku 1602 kúpou od kráľa Rudolfa II. V čase manželovej neprítomnosti to bola jeho manželka, ktorá spravovala obrovský majetok rodiny. Nemala to jednoduché. V roku 1605 zničili čachtické panstvo bratríci z Moravy, a turecké či tatárske vpády hrozili neustále, veď v roku 1599 Čachtice (spolu s Piešťanmi a inými obcami) vydrancovali. Úrody boli biedne, a neustále príchody a odchody armád oberali ľudí aj o to posledné.

S manželom mala päť detí - Annu, Katarínu a Pavla. Ursula a Andrej zomreli ešte ako malé deti. Jej manžel zomrel v januári 1604 v Sarvári. Týranie a vraždenie dievčat vykonávala dokázateľne nepretržite v rokoch 1585 - 1610. Obyvatelia ju tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. Sťažnosti na Báthoryovú sa sa množili, dokonca prichádzali aj z Viedne, kde mala kaštieľ. Napokon sa dostali až k panovníkovi, ktorý nariadil palatínovi grófovi Jurajovi Thurzovi aby začal vyšetrovanie. Ale palatín bol dobrý priateľ Nádasdyovcov. Jeho manželka si s Báthoryčkou dopisovala a vzájomne si chodili na svadby svojich detí. František Nádasdy mu pred smrťou zveril celú svoju rodinu do opatery. Thurzo sa ocitol v nezávideniahodnej situácii. Zrejme najprv informoval Báthoryovej rodinu a chránil obrovský Nádasdyovský majetok pred prípadnou konfiškáciou, pretože Alžbeta v roku 1610 napísala testament v ktorom odporučila majetok ďeťom. O tri mesiace nato prišiel palatín Thurzo neohlásene do Čachtíc a prichytil Alžbetu rovno pri mučení. V tej dobe nebolo veľa možností dostať pred súd človeka tak významného ako bola Báthoryčka. Thurzo pravdepodobne so žiadnym súdom neuvažoval. A ak aj - korupcia v súdnictve bola v tej dobe pravdepodobne väčšia ako dnes a rodina Báthoryovcov určite robila čo mohla aby zabránila obrovskej verejnej hanbe. Thurzo síce okamžite sa začal vyšetrovanie, ale rovnako bleskove všetko ukončil. Pred súdom vypovedalo množstvo svedkov a odzneli mnohé šokujúce výpovede o týraní dievčat. Medzi svedkami boli mnohí vážení ľudia. Jej pomáhači boli odsúdení, ale súd s hlavnou vinníčkou sa nikdy nekonal. Alžbetu uväznili na Čachtickom hrade kde 21.8.1614 zomrela. Jej hrob sa nikdy nenašiel. Predpokladá sa, že je pochovaná v čachtickom kostole, ale jej rakva sa nenašla ani po niekoľkonásobnom skúmaní podzemia.

Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce (palatín Turzo ju pristihol pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne - na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Raz ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore. Jej pomocníci pred súdom udávali rôzne počty obetí - 37 alebo 50 umučených dievčat. Podľa zoznamu ktorý sa údajne našiel medzi Alžbetinými vecami bolo obetí asi 650. Báthoryovej pomocníčky Ilona Jó a Dorota Szentésová boli odsúdené na odcviknutie prstov na rukách kliešťami a na smrť upálením za živa. Ficko - ani nie tridsaťročný Ján Ujváry bol sťatý. Rozsudok bol vykonaný pri Váhu v blízkosti Bytče.
V povestiach o Báthoryovej sa spomina železná panna - pasca a zároveň vražedný nástroj, ktorý Alžbeta údajne používala. Podobná - ale drevená panna údajne existovala v Trenčíne. Uvádza ju inventár z roku 1678. Bolo to zariadenie na popravu zvlášť krutým spôsobom - dutá figurína ženskej postavy, ktorá sa mechanicky zatvárala. Do nej vložili odsúdenca a zatvorili ho vrchnou časťou figuríny, v ktorej boli ostré železné klince - tie odsúdenca prebodli. Skutočnú železnú pannu môžete vidieť na hrade Lockenhaus v Rakúsku - mimochodom aj tento hrad patril do majetku čachtickej pani. Okrem železnej panny sa tam nachádza miestnosť a kameň pri ktorom sa Báthoryčka údajne spájala s diablom.

O činoch Alžbety Báthoryčky koluje veľa dohadov - bola vrahyňa alebo liečiteľka ? Alebo nevinná obeť Thurzových intríg? Je známy vtip o právnikoch - kde sa stretnú dvaja právnici, tam sú tri právnické názory... :-) Bohužiaľ, toto už platí aj o historikoch - ich výklady minulosti sú diametrálne odlišné. Hľadá sa dôkaz o Báthoryčkinej vine alebo nevine. Spochybňujú sa listinné dôkazy uložené v archívoch. Podľa môjho názoru sa zabudlo na jeden vážny dôkaz, ktorý všetci poznáme : Alžbeta Báthory zostala v pamäti ľudí ako tyranka a vrahyňa. A. Medňanský ju vo svojej knihe z roku 1826 opisuje ako bezcitnú a ukrutnú, neženského srdca, otrokyňu divých náruživostí. Opisuje ako mučila dievčatá. Myslím, že toto je ten správny dôkaz : obyčajný ľud si ju zapamätal ako tyranku - nie ako liečiteľku. V tej dobe neboli reklamné kampane, ani imagemakeri. neboli televízie, ktoré z človeka urobia niekoho úplne iného. Tá povesť neklame.

M. Dobiaš
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky