Hrob - Bathory

Báthory
príbeh krvavej grófky z Čachtíc
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

A.Báthory
Otáznik nad hrobom krvavej grófky

Alžbeta Bátoriová, jedna z najmocnejších žien vtedajšieho Uhorska, ktorá sa utápala v bohatstve a v prepychu za svojho života a mohla sa takmer štvrťstoročie oddávať beztrestne svojim sadistickým vášňam, sa stala zo dňa na deň osudného 29. decembra 1610 náhle osobou nepohodlnou pre všetkých. Nasledujúce necelé 4 roky jej života, až do jej smrti 21. augusta 1614 sú zahalené rúškom tajomstva, rovnako ako je zahalená tajomstvom jej smrť a miesto posledného odpočinku.
Otázku určenia miesta jej hrobu sa snažilo rozriešiť v minulosti viacero bádateľov, všetky pokusy však boli doteraz neúspešné. Pozrime sa preto bližšie na historické fakty, ktoré máme k tejto téme k dispozícii. O jej smrti jestvujú tri pramene.
- Prvou je zachovaná stručná zmienka v denníku Juraja Závodského, sekretára palatína Juraja Thurzu, o tom, že zomrela 21. augusta 1614 v nočnom čase. Závodský si poznamenal: "Vdova po Františkovi Nádašdym, ktorá bola pred niekoľkými rokmi za svoje veľké, nevídané a tie najkrutejšie zločiny uvrhnutá do doživotného žalára, na tom istom mieste žalostne zomrela v noci v Čachticiach....", potvrdzuje horeuvedený dátum a dodáva: "...iba máloktorý tyran podstúpi suchú (nekrvavú) smrť."
- Druhou, závažnejšou informáciou je zachovaný list palatínovho brata Stanislava Thurzu, datovaný 25. augusta 1614 v Piešťanoch, adresovaný Jurajovi Thurzovi, v ktorom sa píše nasledovné:" Večer sa zmienila drábovi o tom, aké má studené ruky. Vankúš, ktorý mávala zvyčajne pod hlavou, si položila k nohám. Hovorí sa, že sa veľmi modlila a spievala. Je možné, že v hodinách pred smrťou predsa sa v nej prebudila iskierka ľútosti nad spáchanými zločinmi. Tej noci zomrela, ráno ju našli mŕtvu." V liste sa teda presne označuje, že zomrela náhle v noci a pravdepodobne to bolo na Čachtickom hrade.
- Najzaujímavejšou zmienkou je však správa nájdená v archíve Drughetovcov od jej zaťa Juraja Drugheta. Podľa nej Báthoryčka zomrela 21. augusta 1614 v noci o 2.hodine a pochovali ju v Čachtickom kostole 25. novembra toho istého roku. Táto veta je súčasne vôbec poslednou zachovanou písomnou zmienkou o Alžbete Bátoriovej na obdobie dlhšie ako sto rokov. Až v roku 1729 vydal jezuita Ladislav Turózci svoju známu prácu o Báthoryčke, ktorú posadil do krvavého kúpeľa naplného pomocou železnej panny. Všetky tieto svoje výmysly ovplyvnené pravdepodobne miestnymi povesťami, však neskôr sám odvolal.V blízkej obci Vaďovce sa nachádza kostol, v ktorom je síce krypta, ale našla sa prázdna.
Čachtický kostol ako miesto jej posledného odpočinku sa spomína aj v maďarskom historickom časopise Történelmi, ročník 1899. Píše sa tam, že podľa ústneho podania by mala Bátoryčka spočívať pred hlavným oltárom na strane evanjelia, kde niet náhrobného kameňa, ale pod údermi brvna strašlivo to tam duní. K tomuto tvrdeniu môžem na základe vlastných pozorovaní podotknúť, že žiadnym brvnom sa nedá zistiť výskyt akejkoľvek dutiny, ktorá sa v prípade hrobiek nachádza cca 60- 70 cm pod dlažbou kostola. Dunenie môže pochádzať len od dutín, ktoré sú tesne pod dlažbou, alebo terazzovou mazaninou kostola. Spomenuté ústne podanie pochádza akiste z oveľa neskoršej doby .

Na základe uvedených písomných dokumentov možno s dostatočnou istotou tvrdiť, že Báthoryčka bola skutočne pochovaná do krypty Čachtického kostola. Stalo sa tak podľa patronátneho práva, pretože zemepán bol súčasne patrónom kostola. Aj keby si to miestny evanjelický farár so zreteľom na jej život nebol želal, jej vplyvní príbuzní by to boli rozhodne presadili. Zostáva teda len zistiť, či v kostolnej krypte jej ostatky dodnes sú, alebo boli odstránené.
Istý príbeh tvrdí, že miestny ľud bol taký pobúrený zločinmi, ktoré spáchala, že žiadali, aby bolo jej telo z kostola odstránené, a že bola napokon v noci prevezená na iné miesto. Tých miest sa spomína viac. Mohla to byť rodinná hrobka Nádašdyovcov v Šárvári, hrobka Bátoriovcov v Nyirbátore, hrad Fűzer, či dokonca krypta kostola v blízkej obci Vaďovce.
- Bartolomej Revický, katolícky farár, ktorý pôsobil v Čachticiach v rokoch 1885 -1920 a okrem iného napísal román Alžbeta Bátoryová, vo svojich prácach tvrdí, že jej telo nie je pochované v Čachticiach, ale podľa povesti ju pochovali v rodinnej hrobke Nádašdyovcov v Šárvári, teda po boku jej manžela. Toto miesto jej posledného odpočinku uvádza prekvapujúco aj Slovenský biografický slovník A-D (Matica slovenská, Martin 1986). Pre toto tvrdenie však nejestvuje žiaden relevantný dôkaz, rakva s jej telom sa v Šárvári nikdy nenašla. K presvedčeniu, že Alžbeta Bátoriová je pochovaná v Šárvári viedla Revického pravdepodobne skutočnosť, že nikde v Čachtickom kostole ani v blízkom okolí jej hrob nenašiel.
- Ešte menej je pravdepodobná možnosť, že by bola pochovaná v rodinnej hrobke Bátoriovcov v Nyirbátore, na východe dnešného Maďarska. V roku 1995 realizovali skúšobné práce na odkrytí tejto hrobky, ale stopy po Alžbete sa nenašli. Navyše prenos jej telesných ostatkov cez celé územie Slovenska v r. 1614 by bola úloha, na ktorú by sa jej príbuzní ťažko dali nahovoriť.
- Dňa 7. júla 1938 boli otvorené všetky známe krypty nachádzajúce sa v Čachtickom kostole a blízkej kaplnke sv. Antona. V kostole sa nachádzajú 4 známe hrobky. Najstaršia je hrobka zemepána Krištofa Országha de Guoth z r. 1567 v sakristii kostola. Ďalej je to hrobka Forgáčovcov, vybudovaná okolo r. 1740, pričom sa nachádza ako jediná v celom vnútornom priestore kostola s náhrobným kameňom v úrovni súčasnej podlahy presbytéria. V hrobke so vstupom pod bočnými schodmi do kostola sa našli rakvy s vekom max. 200 rokov a v hrobke pod vežou rakvy z 19. storočia. Rakvy v hrobke v blízkej kaplnke pochádzajú taktiež z 19. storočia. V žiadnej z týchto hrobiek sa nenašla, ani nemohla nájsť rakva s telom Alžbety Bátoriovej, pretože veža kostola v jej dobe ešte nejestvovala a nebol ani bočný vchod do kostola v súčasnej podobe. V kaplnke takisto nemohla byť pochovaná, lebo v jej dobe patrila katolíkom. Báthoryčkina hrobka sa musí nachádzať buď v presbytériu, alebo niekde v hlavnej lodi kostola. O tom, či takáto hrobka existovala na základe písomných zmienok niet pochýb, otázne je len to, či sú v nej aj jej ostatky. Okrem Báthoryčkinej hrobky sa musí nachádzať pod hlavným priestorom kostola oveľa viac hrobiek ako je známych v súčasnosti. K tejto domnienke nás vedú viaceré skutočnosti a otázniky:
- Jediná známa hrobka v celom priestore kostola je hrobka Forgáčovcov, čo je na tak veľký priestor a dlhú históriu kostola skutočne málo.
- Kostol bol dokončený v r. 1390. Niektorí z katolíckych kňazov pôsobiacich v Čachticiach v rokoch 1390 až 1550 museli tu byť aj pochovaní. Nenašla sa však doteraz žiadna hrobka z tohto obdobia.
- Zachovali sa písomné správy o tom, že niektorí evanjelickí duchovní pôsobiaci v Čachticiach v rokoch 1550 až 1654 boli pochovaní v kostolnej krypte. Doteraz sa však nenašla žiadna takáto rakva. Najstaršie nájdené rakvy pochádzajú z 18. storočia.
- Jediná známa hrobka zemepána je hrobka Krištofa Országha de Guoth. Kde sú pochovaní ostatní Országhovci, ktorí vlastnili Čachtice od r. 1460 do 1567?
- Kde sa nachádzajú rakvy katolíckych kňazov, ktorí pôsobili a zomreli v Čachticiach v 18. storočí?
Hľadanie možného miesta hrobky Alžbety Bátoriovej navyše sťažuje skutočnosť, že kostol bol v rokoch 1680 až 1682 radikálne prestavaný. Máme veľké šťastie, že sa nám dodnes zachovala kresba zachytávajúca presnú podobu kostola za čias Alžbety. Jednalo sa o gotickú jednoloďovú stavbu bez veže, s dvojpodlažnou budovou (pravdepodobne farou) na mieste terajšej veže. Z pôvodného kostola zostali zachované len obvodové múry presbytéria spolu s klenbami. K prestavbe došlo následne po udalostiach, keď v roku 1649 prestúpil na katolícku vieru František Nádašdy II. (vnuk Alžbety Bátoriovej, neskôr popravený v r. 1671 za účasť na Vešeléniho povstaní) a po krátkom účinkovaní Jakuba Haška, ktorý má najväčšiu zásluhu na rekatolizácii Čachtíc, bol dosadený na miesto duchovného v Čachticiach Martin Valent Turnay. Tento kňaz pôsobil v Čachticiach v r. 1679 až 1710. Za jeho pôsobenia bol celý kostol prestavaný, zbarokizovaný, hlavná loď sa rozšírila, bola postavená veža a kostol bol znovu vysvätený. Prestavbu kostola priaznivo ovplyvňovala skutočnosť, že celá Nádašdyovská časť majetku po Alžbete Bátoriovej bola vtedy vo vlastníctve ostrihomského arcibiskupa. Takejto radikálnej prestavbe mohli za obeť padnúť aj podzemné hrobky, ktoré sa nachádzali v blízkosti pôvodných obvodových stien kostola, pretože sa kopali ryhy pre nové základy. Ťažko odhadnúť, čo by sa stalo s hrobkou Alžbety Bátoriovej, keby bola objavená pri tejto prestavbe. Jej ostatky by boli buď vyhodené, alebo spálené. Žiaden katolícky, ani evanjelický kňaz by ju nenechal odpočívať naďalej pod klenbou kostola, a zrejme by sa o tom nenašiel ani žiaden záznam. Môžeme lem dúfať, že sa tak nestalo.
Ďalším negatívnym faktorom je historický záznam o veľkom požiari kostola v r. 1754. V nasledujúcich rokoch bol celý kostol znovu postupne obnovovaný.
Presbytérium kostola ohraničuje priestor, ktorý bol počas stáročí najmenej poznačený prestavbami a kde je najpravdepodobnejšia možnosť nájsť neporušené hrobky. Najväčším stavebným zásahom v tejto časti je zvýšenie úrovne podlahy, ktorá sa nachádzala v dobe Alžbety o cca 40 - 50 cm nižšie ako dnes.
Kde teda a vlastne prečo je vhodné hľadať hrobku krvavej grófky? Pri odpovedi na prvú otázku nám pomôže pravdepodobnosť. Alžbeta Bátoriová bola pochovaná bez veľkej slávy, v tichosti, do hrobky určenej pre jednu rakvu, za prítomnosti výlučne členov najbližšej rodiny. Hrobka pravdepodobne ani nikdy nebola označená náhrobným kameňom. Preto ak sa kdekoľvek nájde podzemná krypta s viacerými rakvami je takmer vylúčené, aby medzi nimi bola aj jej. Príbuzní by ju nepochovali s ľuďmi stojacimi na nižších stupňoch feudálnej hierarchie a žiaden príslušník akejkoľvek generácie žijúcej po jej smrti by sa nedal pochovať do krypty spolu s ňou.
Odpoveď na druhú otázku je už zložitejšia. Alžbeta Bátoriová predstavuje z celosvetového hľadiska najznámejšiu historickú osobnosť spätú so Slovenskom. Mnohým ľudom sa určite nepáči, že sa pri zviditeľňovaní našej krajiny musíme opierať aj o tak negatívnu postavu akou Báthoryčka skutočne bola, a navyše podľa prísnych "nacionálnych" kritérii ani nebola Slovenka. Žiaľ minulosť sa nedá prepísať ani opraviť. Treba si ju pripomínať a zobrať z nej ponaučenie. Ten, kto to nerobí je odsúdený nato, aby históriu prežil ešte raz. Báthoryčka so svojimi negatívnymi vlastnosťami nie je v histórii ani v priestore osamotená. Stačí ak si zájdeme pre podobný prípad, ale v mužskom prevedení do neďalekého Rumunska. Nájdením miesta posledného odpočinku jej ostatkov môžeme na jednej strane vyplniť jednu doposiaľ bielu stránku v knihe nazývanej história a súčasne pomocou najnovších výdobytkov vedy s konečnou platnosťou určiť príčinu, buď jej prirodzenej alebo násilnej smrti. Odpoveď na najzávažnejšiu otázku, čo stálo za temnými stránkami jej osobnosti, aké pohnútky ju viedli k jej ohavným skutkom, či bola duševne chorá alebo v plnej miere zodpovedala za svoje činy sa však nedozvieme nikdy.

Ing. Miloš Šimončič CSc
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky