J.Thurzo - Bathory

Báthory
príbeh krvavej grófky z Čachtíc
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Juraj Thurzo

Juraj Thurzo sa narodil 2.9.1567 na Lietavskom hrade. Jeho otec zomrel keď mal sedem rokov. Časť mladosti strávil na dvore arcikniežaťa Ernesta. Po smrti prvej manželky Žofie Forgáčovej sa oženil s Alžbetou Coborovou. Z ich vzťahu sa zachovali listy plné lásky, ktoré si vymieňali počas jeho častej neprítomnosti. Juraj Thurzo mal osem detí. Jeho sídlo bolo na bytčianskom zámku. Thurzo bol mimoriadne vzdelaný - hovoril latinsky, grécky, nemecky, maďarsky, slovensky a dorozumel sa aj chorvátsky - v gréčtine dokonca písal básne. Z Bytče urobil stredisko humanistickej vzdelanosti. Podporoval umenie, školy a kostoly. Na koncertoch vystupovali hudobníci pozvaní z Viedne. V roku 1610 povolil konanie slovenských bohoslužieb v Krupine. Slovenčina bola veľmi používaná na jeho panstvách v úradnom styku. Keď boli jeho majetky ohrozené, nechal poklady presunúť z bytčianskeho zámku na bezpečný hrad Lietava. Spolu so šperkami tam uložil aj archív a celú svoju knižnicu.
Súpis Thurzových šperkov z roku 1612 je impozantný : 5 zlatých náhrdelníkov so 17 závesmi (k nim patrilo 316 diamantov, 379 perál, 373 rubínov, 40 smaragdov, 27 zafírov), 25 zlatých retiazok - určite neboli také aká visí na vašom krku, pretože na nich bolo 56 diamantov, 242 rubínov a 2732 perál. Ďalej vlastnil 57 zlatých prsteňov (na nich bolo 103 diamantov, 1 briliant, 41 rubínov, 27 smaragdov, 9 zafírov a 3 tyrkysy), 2 zlaté prstene vykladané diamantami (pripisovala sa im liečivá moc)... v opise ďalších diamantov a iných cenností by sme mohli pokračovať veľmi dlho. Dovolím si ešte opísať Thurzov zlatý opasok, ktorý bol zdobený perlami, rubínmi a smaragdami. Spona mala podobu veľryby.
Veľkú pozornosť si zasluhuje aj jeho knižnica : obsahovala viac ako 800 zväzkov kníh. Boli tam diela z oblasti medicíny, geografie, matematiky, histórie, filozofie, teológie... Konkrétne možno spomenúť Dejiny Perzie od Petra Bizara, Históriu Rimanov od Alexandra Appianiho, História Ameriky od Jakuba LeMoyna, diela Sokratove a Aristotelove, knihy Erazma Rotterdamského, Homérova Odyssea, Ezopove Bájky, Múnsterovu Kozmografiu, objemné Základy medicíny od Leonarda Fuchsa.
Toto všetko mu nebránilo, aby nedal niekoho obesiť či inak zmárniť. Známy je prípad z 1605, keď Bočkayovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a dokonca vyrabovali hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Thurzova reakcia bola rýchla a krutá : niekoľkých dedinčanov dal obesiť a dedinu podpálil. To všetko bez súdu a vyšetrovania. Neskôr sa ukázalo, že dedinčania boli nevinní - veci nechali v dedine vojaci. Jednému malému zemanovi zabral jedenásť dedín a až dlhotrvajúci súdny spor rozhodol v Thurzov neprospech. Lúpežného rytiera Telekesiho prilákal do Bytče pod zámienkou rokovania o amnestii. Keď rytier lúpežník prišiel, strčil ho do väzenia. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ pod katovu sekeru. Ale nemali by sme Juraja Thurza posudzovať podľa dnešných kritérií. Na svoju dobu to bol nesmierne vzdelaný človek a nejaké tie popravy asi patrili k dobrým mravom vtedajšej šľachty.
Juraj Thurzo bol hrdinom tureckých vojen. V rokoch 1590-1594 sa osobne zúčastnil na viacerých bojoch. Vo víťaznej bitke bitke pri Székesfehervári bol vážne zranený. Mimochodom - v tejto bitke zahynul budínsky paša, jeho vezír a sedem begov. Ako 31-ročný sa stal radcom kráľa Rudolfa II. V roku 1602 sa stal hlavným veliteľom preddunajských vojsk a hlavným kapitánom novozámockej pevnosti. Keď v roku 1604 vypuklo prvé protihabsburské povstanie vedené sedmohradským magnátom Štefanom Bocskayom, Thurzo zostal verný Rudolfovi II.
S Thurzovou politickou mocou rástol aj jeho hospodársky vplyv. Vlastnil tri panstvá na Slovensku : Bytčianske, Lietavské a Oravské. V r. 1607 pribudlo aj výnosné Tokajské panstvo aj s hradom. Toto panstvo sa stalo strediskom obchodu s vínom. Vrchol Thurzovej životnej kariéry znamenala jeho voľba za uhorského palatína v decembri 1609. Túto hodnosť dostal po smrti Štefana Ilešházyho. Palatín bol po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou politickou, vojenskou, finančnou a súdnou mocou. Jeho plat bol 1000 zlatých ročne. Mal právo vyniesť rozsudok smrti aj nad osobami šľachtického pôvodu. Jeho povinnosťou bolo byť spravodlivým sudcom bez ohľadu na pôvod a postavenie osôb. Všetkými prostriedkami mal ochraňovať bezbranných - tak, ako to bolo zakotvené v prísahe, ktorú skladal pred snemom. Alžbeta Báthoryová bol prvý závažný prípad, ktorý mal vyriešiť. Zrejme sa mu to nepodarilo podľa predstáv príbuzných obetí, ani podľa predstáv panovníka. Báthoryová sa pred súd nikdy nedostala. Thurzo bol blízky priateľ Nádasdyovskej rodiny a František Nádasdy bol manželom A. Báthoryovej. Jeho manželka si s Báthoryovou dopisovala, rodiny sa navštevovali, chodili na svadby svojich detí. Umierajúci Nádasdy poručil celú svoju rodinu do Thurzovej ochrany. Spôsobom vyšetrovania možno nenaplnil predstavy iných, ale svoje (a Nádasdyovské) určite. Nádasdyovský majetok nebol skonfiškovaný a ani ich rodina nebola vystavená verejnej potupe. Nedokázal však zabrániť vzniku strašidelnej legendy o krvavej grófke.
Báthoryovú prežil len o dva roky. Zomrel v Bytči 24.12.1616. Nemal ani 50 rokov. Z jeho ôsmych detí bolo sedem dcér a jediný syn - Imrich. Imrich zomrel v roku 1621 a s ním vymrel rod Thurzovcov. Manželka bývalého palatína zomrela v roku 1627. Uhorským palatínom sa stal Žigmund Forgách.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky