František NÁDASDY II.
Narodil sa 14.1.1622 v Čachticiach. Bol synom Pavla Nádasdyho, ktorý bol synom Alžbety Báthory a Františka Nádasdyho I. Ako 22-ročný sa oženil so 14-ročnou grófkou Annou Júliou Esterházy. Mali spolu 12 detí.
František Nádasdy bol jeden z najbohatších šľachticov v Uhorsku. Zastával významné funkcie, bol krajinným sudcom a neskôr kráľovským miestodržiteľom. Bol považovaný za vzdelaného zberateľa a štedrého mecenáša umenia. Zriekol sa svojej reformovanej viery, stal sa katolíkom a zo svojich panstiev začal (aj násilne) vyháňať protestantských duchovných.
V roku 1664 zvíťazila cisárska armáda nad Turkami v bitke pri Svätom Gotarde. Cisár Leopold I. odmietol pokračovať v boji a s Turkami uzatvoril Vasvársku mierovú dohodu, ktorú uhorská šľachta považovala za hanebnú a začala sa proti cisárovi búriť. Nesúhlas s touto mierovou dohodou viedol napokon viedol k hnutiu (niekedy sa označuje ako sprisahanie), ktorého cieľom bolo odstránenie Habsburgovcov z uhorského trónu. Hnutie viedol vtedajší uhorský palatín František Wesselényi, jeho účastníkmi boli predstavitelia najvyššej uhorskej šľachty: arcibiskup Lippay, Peter Zrínyi a krajinský sudca František Nádasdy. Zúčastnení však mali medzi sebou mnohé spory už v minulosti a neboli schopní jednotného postupu.
František Nádasdy sledoval vlastné ciele. Vedel, že Wesselényi je vážne chorý, priam na pokraji smrti. Medzi sprisahancov sa pridal, lebo dúfal, že s ich pomocou získa palatínsku hodnosť. František Wesselényi zomrel 27. marca 1667.
Po jeho smrti sa vedúcimi predstaviteľmi sprisahania pre svoje významné postavenie a verejné funkcie stali Peter Zrínyi a František Nádasdy. Peter Zrínyi bol statočný a odvážný vojak, ktorý od mladosti bojoval s Turkami a v boji veľakrát riskoval život. Politike však nerozumel a správal sa detinsky. Nádasdy ho prevyšoval myslením, schopnosťami a politickým rozhľadom. Ten sa však k hnutiu pripojil len naoko, aby s jeho pomocou realizoval svoje individuálne ciele.
Pre svoje zámery hľadali sprisahanci podporu u francúzskeho kráľa, neskôr sa snažili dohodnúť s Turkami. Kým Peter Zríny chaoticky jednal raz s jednou, potom s druhou stranou, Nádasdy si uvedomil, že ich hnutie nemá šancu na úspech. Odišiel do Viedne a cisára Leopolda kolenách prosil o milosť, tvrdiac, že je nevinný. Ako hlavného vodcu sprisahancov označil Petra Zrínyiho a Leopolda požiadal o odpustenie.
Zríny sa spoliehal na tureckú pomoc, ktorá však neprišla. Cisárska armáda povstalcov porazila za niekoľko dní. Zríny a jeho švagor Frangepan pochopili beznádejnosť situácie. 17.4.1671 prišli do Viedne, kde sa vzdali.
Popravení boli 30.4.1671 vo Viedni spolu so vtedy 49-ročným Františkom Nádasdym. Ich majetok prepadol v prospech cisára. Traja popravení predstavitelia hnutia proti cisárovi Leopoldovi sú vo svojich krajinách dodnes označovaní za národných hrdinov.
Poprava vodcov sprisahania