F. Nádasdy - Bathory

Báthory
príbeh krvavej grófky z Čachtíc
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

František Nádasdy

František Nádasdy sa narodil 6.10 1555 v Sarvári. Rodičia patrili k najvýznamnejším uhorským rodinám, na dieťa čakali dlhých 20 rokov. Jeho matkou bola Uršula Kanižajová, otcom neskorší uhorský palatín (od roku 1554) Tomáš Nádasdy. Ten zomrel v roku 1562. František mal vtedy 7 rokov. Ako 12-ročný bol odoslaný na panovnícky dvor do Viedne kde nadviazal styky s mnohými mužmi (vtedy ešte chlapcami), ktorí o niekoľko rokov významne ovplyvňovali život v Uhorsku. Ako 20-ročný sa oženil s 15-ročnou budúcou sadistickou vrahyňou Alžbetou Báthoryčkou. Pompézna svadba so 4500 hosťami sa konala vo Vranove. Jeho rodičia ani rodičia nevesty už vtedy nežili. Keď sa stal hlavným kapitánom uhorských vojsk, mal 23 rokov. Vtedy už bol aj radcom panovníka.
František Nádasdy bol mohutný chlap, surový človek, vojak ktorého sa báli aj Turci. Volali ho Čierny beg. Dokázal zdvihnúť do vzduchu dvoch ľudí, po boji vraj tancoval s mŕtvolami zabitých Turkov a ich odseknuté hlavy vyhadzoval vysoko do vzduchu. Po tom čo dal v rozpore s kráľovým príkazom uväzniť richtára aj prísažných napísali čachtičania sťažnosť panovníkovi. Vyhlásil že neposlúchne, aj keby od panovníka dostal tisíc príkazov.
Nádasdy bol väčšinu života ďaleko od manželky. O jej zločinoch pravdepodobne vedel. Raz jej dokonca poradil, aby omdletému dievčaťu zapálila medzi prstami papier - to ju určite preberie. Svoj život plný bojov ukončil tento tvrdý vojak vo svojom sídle v sarvári ako 49 - ročný.

Obdivuhodná je jeho vojenská kariéra.V časopise Obrana vyšiel veľmi zaujímavý článok PhDr. Vojtecha Dangla, CSc.
(...) Ako samostatný veliteľ sa prvý krát vyznamenal v bojoch pri Sihoti pod hlavným velením Juraja Zrínskeho. V nasledujúcich rokoch spolu so Zrínskym a Baťánim viackrát vpadol na Turkami obsadené územie a v roku 1584 bojoval pri Rábe. V týchto nájazdoch Nádasdy obzvlášť vynikal a jeho meno sa popri mene Mikuláša Pálfiho čoraz častejšie objavuje v listoch tureckých hodnostárov. Už v roku 1586 na čele asi 1700 jazdcov prepadol Koppáň a po boji ho obsadil. Tu Nádasdyho, keď mu padol kôň, zachránila jeho fyzická zdatnosť. Ubránil sa útoku troch Turkov a jednoho z nich zaškrtil holými rukami. Do dejín tkzv. 15-ročnej vojny sa Nádasdy zapísal ako obávaný veľitel jazdectva. V bitke pri pákozde sa jeho oddiely zúčastnili na prenasledovaní ustupujúcich Turkov. V zime 1593-1594 sa vojnové udalosti presunuli do oblasti obrannej línie stredoslovenských banských miest. Na tunajších úspechoch sa okrem Pálfiho podielal aj Nádasdy, ktorý kryl nástupový priestor zo Zadunajska. V roku 1594 už nevelil iba banderiálnemu vojsku ale aj žoldnierskym oddielom. Rozohnal hordy Tatárov pustošiacich okolie Rábu. S jeho menom sa stretávame aj v roku 1595 pri úspešnom obliehaní Ostrihomu pod hlavným velením Karola Mansfelda. V týchto bojoch sa vyznamenal pri útoku na Parkan (Štúrovo), rozprášením tureckých posíl prichádzajúcich na pomoc obliehaným, ako aj pri rozhodujúcom útoku na hradby pevnosti. Bol aj pri úspešnom dobytí Taty pomocou petardy. Svojím jazdectvom sa pohyboval v okolí Pápy, Rábu i Novohradu.
Nádasdy sa v roku 1598 ako 48-ročný stal hlavným veliteľom Zadunajských vojsk. Zúčastnil sa aj na mierových rokovaniach s Turkami. Keď po ich stroskotaní Osmani podnikli niekoľko pustošivých výprav na Slovensko, boli to opäť Pálfi a Nádasdy, ktorí zaútočili na ich skupiny a pri sečanoch časť z nich rozprášili. S "Čiernym begom" sa stretávame v roku 1600 v bojoch s Turkami pri Kaniži a v bitke, ktorá sa rozpútala pri Stoličnom Belehrade. V roku 1602 sa v čele zadunajských vojsk zúčastnil na obsadení Pešti a obliehaní Budína kde rozbil predvoj vojsk Lalu Mohameda, ktorý tvorili arabskí bojovníci. (...)

Nádasdy nebol vojenským teoretikom, ale svoje praktické vojenské skúsenosti nechal písomne spracovať. Zachytil ich jeho dvorský kazateľ Štefan Maďari. Nádasdy v jednotlivých kapitolách kritizoval spôsom financovania a náboru vojsk a navrhoval vlastné riešenie na skvalitnenie daného systému. Zdôrazňoval potrebu chrániť domáce obyvateľstvo pred vojenskými útrapami, odsudzoval vžitú prax, že do prvých bojových línií velitelia spravidla zadeľujú menej kvalitné sily, upozorňoval na slabú disciplínu, ktorá vládne vo vojenských táboroch. Veľkú chybu videl v pomalom rozhodovaní a vedení vojenských akcií na cisárskej strane i vtom, že vojská často uprednostňujú koristenie pred konečným víťazstvom, čo viackrát viedlo k zvratu situácie v konečných fázach bitiek. Prihováral sa za útočné ponímanie boja s Turkami a zvlášť veľkú pozornosť navrhoval venovať výberu veľitelských kádrov, obrane a vybaveniu pohraničných pevností, ako aj disciplíne vojakov. Varoval pred podceňovaním protivníka a pred rozšíreným "demokratizmom" vo vojsku, keďže vojaci neraz sami rozhodovali o splnení či nesplnení rozkazu.

PhDr. Vojtech Dangl CSc., Vojenský historický ústav)
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky